ABOUT

Go to content

Main menu:

 

EN
Lucia Horvatova
s artwork continually deals with modification, transformation and hyperbolisation of the space, which fragments into individual segments, layers and abstract elements through medium of painting. Her atribution is a motive of a crystal as a personification of personal development.
In her paintings, fragments of crystalic mass liquefy, regroup into various forms, and then crystalise and solidify again. They symbolise strain, dynamics, force, instability and endless process of explosion, expansion and implosion. In her paintings, she refers to micro as well as macro world, which have similar norms and a structure. These „worlds“ are constantly pulsing, oscillating, circulating, spinning, formatting and fading, respectively are changing their own nature and structure to another states and forms. They are liquid.
Lucia Horvatova
s paitings are somehow fictitious environments, which (as author says) personificates her insides and actual existence. These environments visualise her feelings and experiences in relationship to the outside world and its realitites. It makes immersive parallel worlds to happen, which serve as personal reality escapes. In newer paintings environment is shown more abstract, softer, and sharp edges are giving the way to more organic curves.

The space is free from sharp lines and linear perspective. It
s made of various layers, shapes and valers. Author uses current approaches in her paintings sketchs in the computer, uses the fundamentals of collage, fragmentation and deconstruction, typical for contemporary art called „post internet“, which indulges artificial environmnets, simulacrums and instability.


Text: Marianna Brinzová



SK

Tvorba Lucie Horvátovej sa kontinuálne zaoberá modifikáciou, transformáciou a hyperbolizáciou priestoru, ktorý fragmentuje na jednotlivé výseky, vrstvy a abstraktné prvky prostredníctvom maliarskeho média. Jej atribútom je motív kryštálu ako personifikácia osobného rastu. Fragmenty kryštalickej hmoty sa v jej maľbách skvapalňujú a preskupujú do rozličných podôb, v ktorých opäť kryštalizujú a tuhnú. Symbolizujú pnutie, dynamiku, silu, nestálosť a nekonečný proces explózie, expanzie i implózie. Vo svojich maľbách odkazuje na mikro ako aj makro svet, ktoré majú podobný rád a štruktúru. Tieto „svety“ neustále pulzujú, kmitajú, obiehajú, víria sa, vznikajú a zanikajú, respektíve menia svoju podstatu a štruktúru na iné skupenstvo a formu. Sú tekutými. Obrazy Lucie Horvátovej sú akési fiktívne enviromenty, ktoré (ako autorka sama tvrdí) personifikujú jej vnútro a aktuálne prežívanie. Tieto prostredia vizualizujú jej pocity a zážitky vo vzťahu k vonkajšiemu svetu a jeho reáliám. Dávajú vzniknúť imerzívnym paralelným svetom, ktoré slúžia ako osobné úniky z reality. V rádovo novších maľbách je zobrazované prostredie už viac abstrahovanejšie, mäkšie a ostré hrany ustupujú organickejším krivkám. Priestor sa oslobodzuje od ostrých línií a lineárnej perspektívy. Je tvorený jednotlivými vrstvami, tvarmi a valérmi. Autorka v tvorbe využíva súčasné postupy skicuje v počítači a využíva princíp koláže, fragmentácie a dekonštrukcie, typické pre súčasný stav umenia nazývaného ako post internetové, ktoré holduje umelo vytvoreným prostrediam, simulakrám a nestálosti.

Text: Marianna Brinzová


 
 
Back to content | Back to main menu